Ján Klinovský - obeť povstania

Jednou z obetí povstania bol aj náro dohospodár Ján Klinovský, ktorého známy švajčiarsky ekonóm a diplomat Hans Keller označil za „ vynikajúceho ekonóma", ba, za jedného zo štyroch hlavných tvorcov slovenského hospodárskeho zázraku v r. 1939 - 1944.

Rodina a štúdiá

Narodil sa 18. júna 1905 v Bobrove na Orave. Rodina mala zemiansky pôvod a bola zámožná - v tom sa Jánov príbeh líši od väčšiny (chudobných) študentov. Ján bol prvorodeným zo štyroch detí. Otec bol bankovým úradníkom,  neskôr i riaditeľom Tatrabanky v Košiciach.  Janko študoval na gymnáziu v Kaloči, potom v Košiciach. Keď mal 17 rokov, začal študovať v Berlíne ekonómiu; rok aj v Paríži a napokon ju dokončil v Prahe. Ovládal až šesť jazykov. Mal bohémsku mladosť a preto i jeho štúdiá boli prerušované. Za inžiniera tak celkovo študoval až desať rokov, no napokon úspešne. Na rozdiel od mnohých zámožných mal však dobré srdce, silné sociálne cítenie; vedel druhým pomôcť vždy, keď to potrebovali.

Vo funkciách

V roku 1938 bol menovaný za predsedu Obilnej spoločnosti pre Slovensko. Bola to jedna z najdôležitejších inštitúcií v štáte, osobitne v zahraničnom obchode. Regulovala obchod s obilninami; kontrolovala ich výkup a predaj; starala sa o zásobovanie v štáte; a napokon určovala ceny obilia. Po ministroch Gejzovi Medrickom, Mikulášovi Pružinskom, guvernérovi SNB Imrichovi Karvašovi či predsedovi hospodárskej ústredne Petrovi Zatkovi patril k národohospodárskej špičke. Na jednej strane budovali samostatnú slovenskú ekonomiku, na druhej strane tlmili nemecký vplyv. Bol tiež spoluzakladateľom Vysokej školy obchodnej so sídlom v Bratislave a tu aj prednášal.

Okrem toho, v rokoch 1943 - 1944 bol zodpovedným redaktorom hospodárskeho časopisu Budovateľ, kde držal ochrannú ruku nad Ladislavom Novomeským. (Stojí za zmienku, že tento komunista bol najlepšie plateným novinárom v SR, ktorú neskôr označoval za klérofašistickú.)

Politická orientácia

Pokiaľ ide o politickú orientáciu, spočiatku sa prikláňal k Milanovi Hodžovi. Po jeho odchode do cudziny sa stal stúpencom polonofilského krídla na čele s K. Sidorom. Ten bol po konflikte s Hitlerom odsunutý do diplomacie, stal sa vyslancom SR vo Vatikáne. Z tejto pozície sa mu otvorili dvere do sveta. Bol tiež vodcom opozičného krídla v HSĽS (tzv. Sidorovská opozícia). No a keďže jeho cesty do rodnej vlasti boli monitorované nemeckými tajnými službami, na úlohu diskrétnej spojky sa podujal práve Klinovský. Vzhľadom na svoje pracovné postavenie, mohol využívať diplomatickú pozíciu a pohybovať sa po neutrálnej cudzine.

Pomoc poľskému odboju

Mimoriadny význam mal  pre poľský odboj. Územím SR totiž viedli počas vojny, najdôležitejšie trasy, ktoré zabezpečovali konšpiračné spojenie s okupovaným Poľs- kom. V novembri 1940 Klinovský Poliakom ponúkol možnosť využívať svoje kuriérske služby cez Švajčiarsko, a tiež aj cez Slovensko. Poľskému odboju zabezpečoval aj financie. Znalci problematiky, historici M. Gniazdowski a D. Segeš píšu, že „K/inovský sa rozhodujúcim spôsobom pričinil o vybudovanie informačnej siete, pomocou ktorej sa poľská korešpondencia doručovala na Západ." Rovnako ako Poliakom pomáhal aj prenasledovaným Židom. Historik Eduard Laincz, ktorý skúmal otázku ilegálnej prepravy poľských utečencov (civilov, vojakov, Židov) cez územie SR, odhadoval počet prepravených (zachránených) najmenej na osem tisíc. Pritom oceňuje „odvahu Slovákov, ktorí sa často nebáli nasadiť aj vlastný život pri záchrane cudzích ľudí... " Aj na tomto poli spolupráce mal Klinovský veľké zásluhy. Nerobil to nikdy z konjunkturálnych dôvodov, ale nezištne, z ľudského a kresťanského súcitu ...

Vražda na Hájnickom moste

Napokon, protinacisticky zameraný Klinovský ako šéf Obilnej spoločnosti má značné zásluhy aj o prípravy a materiálne zabezpečenie povstania. Paradoxne, práve pobyt na povstaleckom území sa mu stal osudným. 17. septembra 1944 ho skupinka partizánov zavraždila na moste cez Hron v Hájnikoch (dnes súčasť Sliača). V skupine 12 obetí boli o.i. starosta Zvolena Ján Ricotti, poslanec, kňaz a spisovateľ Anton Šalát. Na počudovanie, páchateľov povstalecký poľný súd odsúdil na smrť a popravil. Išlo o výnimočný prípad, keďže na povstaleckom území boli vraždy politických oponentov bežné a nebývali trestané. Klinovského telo ako jediné sa nenašlo. Imrich Kružliak i Ján Ursíny boli presvedčení, že nešlo o výčin „divokých partizánov", ale o vraždu na objednávku. Po bezvýslednom pátraní v rôznych masových hroboch sa Novomeský pred jeho rodinou údajne vyslovil, že ,,iba Husák vie, kde skončil."

Aspoň symbolický hrob má na cintoríne v Slávičom údolí ...

Ocenenie poľským prezidentom

20. mája 2022 dostal Ján Klinovský posmrtné vyznamenanie Medalem virtus et fraternitas, ktoré mu udelil prezident Poľskej republiky Andrzej Duda. Na slávnosti 15. júna vo Varšave to bolo zdôvodnené o.i., tým, že urobil„ veľa pre Poliakov". Ocenenie prebrala jeho neter Ing. Lýdia Titlová.

Dostane sa mu pozornosti či ocenenia aj v rodnej vlasti?

Martin Lacko

Článok bol uverejnený v časopise Svedectvo, číslo 7-8/2024