Štefan Koštialik

Životopis
Teológiu študoval vo Viedni. 25. marca 1858 bol vysvätený za kňaza, potom sa stal kaplánom v Jablonke, Kežmarku a Levoči. V roku 1860 sa stal prefektom spišského seminára, od roku 1861 biskupským ceremoniárom a v rokoch 1861-1868 profesorom cirkevného práva a filozofického kurzu na učiteľskom ústave v Spišskom Podhradí. V r. 1868 ho spišský biskup Štefan Zábojský vymenoval za správcu biskupských majetkov v Spišskom Štiavniku. V 1872 sa stal farárom v Holumnici čiže Veľkej Lomnici, kde sa venoval výchove a vyučovaniu tamojších Rómov. V roku 1873 sa stal farárom v Kežmarku. Tam i v jeho filiálkach dal opraviť kostoly a postaviť školy. Vlastný dom venoval dievčenskej škole. Prejavom uznania za jeho činnosť bolo v r. 1885 vymenovanie za titulárneho opáta. V tom istom roku stal farárom v Spišskej Novej Vsi, kde dal za vlastné finančné prostriedky opraviť kostol aj školu. Od r. 1886 bol dekanom levočského dištriktu a od r. 1890 spišským kanonikom. V roku 1894 dal v rodnej obci Bobrov postaviť kalváriu za vyše dvadsaťtisíc zlatých. Jeho venovanie rodnej obci je vyryté na podstavci kríža. V testamente zanechal 42 600 korún na náboženské základiny.
Patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej, v r. 1865 bol jej spišským konateľom, finančne prispel na slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom, po založení Spolku sv. Vojtecha pôsobil ako jeho konateľ.