Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Bobrov
ObecBobrov
rozšírené vyhľadávanie

Bobrov v 20. storočí

1900 – Bobrov mal 290 domov a 1611 obyvateľov.

1901 – od júla 1901 do októbra pôsobil ako kňaz v Bobrove Ambróz Kapitáň, rodák z Veľkého Bobrovca. Potom odišiel do Kubách. Na faru do Bobrova prišiel Jozef Donay, narodený v roku 1857 v Topoľčanoch a vysvätený dňa 24. júna roku v 1881.

1904 – v Bobrove otvoril obchod s miešaným tovarom Eduard Unger. Bobrovskí gruntomajitelia predali drevo zo 6 k. j. lesa a časť zisku použili na rozšírenie cintorína. Pozemok predali občania Mária a Ján Grotovskí a Johana Szologonová. V tomto roku občania opravili faru a na cintorín umiestnili 3 svietidlá.

1905 – Bobrov sa stal sídlom volebného okresu hornej Oravy pre voľby do uhorského snemu, v ktorých bol zvolený Ferko Skyčák.

1910 – Bobrov mal 327 domov a 1293 obyvateľov. V rokoch 1890 – 1925 sústavne klesal počet obyvateľov v Bobrove vplyvom vysťahovalectva.

1912 – v Bobrove otvoril hostinec Anton Odrobiňák.

1912 – Bobrovčania postavili nový obecný bitúnok.

1914 – v Bobrove otvoril obchod so zmiešaným tovarom Anton Petrulák.

1916 – po smrti duchovného Jozefa Donaya krátku dobu pôsobil ako kňaz v Bobrove Jozef Joštiak, potom odišiel do Smižian za kaplána a na jeho miesto nastúpil od júla 1916 Jozef Oravec. V Bobrove pôsobil do novembra 1917.

1917 – od novembra 1917 do 12. decembra 1918 pôsobil ako kňaz v Bobrove Valentín Vilkovský, rodák z Baldovie. Po vysviacke dňa 7. marca 1916 kaplánoval v Lokci, Zubrohlave a Bobrove. Z Bobrova odišiel za kaplána do Hruštína.

1919 – Ondrej Grígeľ, Ondrej Šimalčík, Št. Jendrušák začali obchodovať s plátnom.

1921 – Bobrov mal 298 domov a 1120 obyvateľov, z toho 17 židovskej národnosti a 12 cudzozemcov.

1922 – Matej Glomba otvoril hostinec. Obecný úrad evidoval 97 vozov v Bobrove, slúžili na plátennícky obchod, furmančenie a v poľnohospodárstve. Dňa 27. júna navštívil Bobrov Msgr. Andrej Hlinka pri príležitosti vysvätenia prvého práporu Katolíckej jednoty na Slovensku. Dňa 25. júna sa konala birmovka. Na privítanie spišského biskupa Jána Vojtašáka postavili v Bobrove štyri brány.

1923 – Bobrov mal 1112 obyvateľov. V obecných voľbách dňa 14. novembra 1923 bol zvolený za starostu Matej Buc, za zástupcu Jozef Šulek.

1924 – v celom Námestovskom okrese bola katastrofálna neúroda. Obecný úrad vyhotovil súpis „núdzu trpiacich” rodín, ktoré dostávali štátnu podporu. V Bobrove ich bolo 15 (49 ľudí). Štvorčlenná rodina mala nárok na 1 mericu (62 litrov) múky. Okrem múky rodiny dostali fazuľu, slaninu, ryžu a kukuricu.

1925 – dňa 2. mája 1925 bola v Bobrove založená obecná knižnica.

1926 – Trhové centrá v Námestovskom okrese boli v Bobrove, Lokci, Námestove, Zákamennom a Veselom. V Bobrove bol najvýznamnejší trh odpustový na Jakuba, v Lokci sa konalo 7 výročných trhov: pred Menom Ježiš, po smrtnej nedeli, Trojičný, pred Jakubom, pred Michalom, po Všechsvätých a pred Ondrejom. V Námestove 4 výročné trhy sa nazývali podľa termínov konania Ostatkový, Na zelený štvrtok, Šimono-judský, na Tomáša, v Zákamennom bolo 9 trhov. Nazývali sa: Hromničný, Pôstny, Vojtešský, Nanebovzatie. P. Márie, Krížový, Michalský, Predhodný a vo Veselom ich bolo 7 – po Troch kráľoch, po sv. Martinovi, Trojičný, Jakubský, Michalský, Martinský a Adventský.

1927 – Bobrov mal 1091 obyvateľov. Poľnohospodárstvom, ako jediný zdrojom obživy, sa zaoberalo 204 roľníkov, 41 živnostníkov bolo takých, ktorí sa zaoberali aj poľnohospodárstvom a 8 bolo robotníkov bez vlastníctva poľa.

1928 – v obci bolo 531 budov aj so stodolami. Justína Matejová otvorila obchod s krátkym a pleteným tovarom. Kameňolom v lokalite Zarubova Čerchla slúžil na dodávku materiálu na cesty. Dňa 3. decembra zvolili za starostu Antona Petruláka.

1929 – dňa 21. marca založili dobročinný spolok Karitu (Charitu) Vladimír Poláčik, Irena Vloššáková a Ján Barnáš. Predsedníčkou Charity bola I. Vloššáková, tajomníkom učiteľ Štefan Hudač a pokladníkom Anton Petrulák. Dobročinný spolok mal 27 členov. V tomto roku bola krutá zima. V januári klesli teploty na -20ºC a vo februári na -40ºC až -45ºC. Deti nechodili do školy a ľudia do kostola. Prvý sneh napadol 15. novembra.

1930 – Bobrov mal 291 domov a 1281 obyvateľov.

1931 – veľká hospodárska kríza postihla aj Bobrov.

1933 – hospodárska kríza pretrvávala. Do štátnej stravovacej akcie bolo zaradených 38 chudobných rodín (67 ľudí). Dostávali múku, masť fazuľu, bryndzu. Koncom zimy 1933/1934 stúpol počet odkázaných chudobných rodín na 88 (313 ľudí). Dňa 23. augusta slávil svoju prvú omšu v Bobrove kňaz František Kurtulík, rodák z Bobrova.

1934 – v poľnohospodárstve sa zapísal ako veľmi neúrodný rok. Na jar a v lete bolo sucho, 16. – 30. mája trvali tuhé mrazy, pršať začalo 8. júla a vytrvalý dážď neprestal 3 týždne. Od 20. 08. do 15. 09. opäť nasledovali silné dažde. Pôda bola natoľko rozmoknutá, že 10. 09. sa zrútil most pri bitúnku práve vtedy, keď po ňom prechádzal dobytok. Cesty boli podmyté, štrk odplavený, kolesá pod ťažkým nákladom sa zabárali do blata. Obyvateľov pribudlo v Námestovskom okrese, ale lekári boli len traja: MUDr. Alžbeta Konfalviová-Rybošová pre rabčiansky obvod, do ktorého patril Bobrov, MUDr. Aladár Weisz a MUDr. Móric Friedmann. Najbližšia lekáreň Arpáda Murína bola v Námestove a volala sa U čierneho orla. V okrese pôsobilo 24 pôrodných asistentiek. Vodovod nemala ani jedná obec. Židovská cirkev v Námestove vybudovala očistné vaňové kúpele pre verejnosť.

1935 – dňa 14. augusta sa obcou prehnala živelná pohroma v podobe ľadovca. Poškodil úrodu jačmeňa a ovsa na 80 % a úrodu zemiakov a kapusty na 35  %.

1936 – do štátnej stravovacej akcie bolo zaradených 73 chudobných rodín v Bobrove. Najhoršie boli mesiace od januára do mája. Rodiny dostávali poukážky s hodnotou 20 korún, ktoré v obchodoch vymieňali za tovar. Nazývali ich žobračenky.

1937 – do Bobrova bola zavedená pravidelná autobusová doprava na úseku Námestovo – Bobrov – Or. Polhora. Prevádzkovateľom prepravy bol Ján Krcho.

1939 – na roboty do Nemecka odišlo 132 mladých ľudí. Z toho počtu 92 pracovalo v bani, 18 v poľnohospodárstve a 22 ako robotníci. Dňa 22 mája bola prietrž mračien. Pred obedom začalo liať a padal kamenec veľký ako vajce. Poľnosti zničil miestami na 50 %, podmyl mosty a ploty. Zemedělská rada poskytla občanom podporu. Dňa 23. 05. sa obcou prehnal ľadovec.

1940 – Bobrov mal 287 domov a 1309 obyvateľov. Na roboty do Nemecka odišlo 75 mladých ľudí.

1942 – židovských občanov v Bobrove postihol krutý osud, odsunuli ich do koncentračného tábora. V tomto roku obecný úrad rozhodol obec elektrifikovať, preto vybavoval pôžičku.

1943 – od roku 1942 sa starosta nazýval vládny komisár a bol menovaný. V roku 1943 bol vládnym komisárom v Bobrove Jozef Jagelčák. V rokoch 1943 – 1944 Bobrovčania pomáhali utečencom z koncentračných táborov, ktoré fašistické Nemecko zriadilo na území susedného okupovaného Poľska. Jednalo sa o utečencov, ktorí prechádzali pohraničím a snažili sa dostať na východ.

1947 – Bobrovčania nemali núdzu o pracovné príležitosti. Našli ich na stavbe Oravskej priehrady, pri preložke štátnej cesty z Námestova a v zubrohlavskej tehelni, kde sa denne vyrábalo 10 – 15 tisíc tehiel. Neobyčajná suchota v tomto roku postihla úrodu, napriek tomu roľníci odovzdali na verejné zásobovanie 55 q obilia a 23 q zemiakov. Zima bola neobvykle mrazivá. V tomto roku vlastnilo vodičský preukaz 9 osôb: Karol Grobarčík, Ján Gebura, Tomáš Pšenák, Jozef Rariga, Roman Grígeľ, Štefan Hanáčik, Jozef Kubala a Juraj Kandalec.

1948 – Bobrov mal 1363 obyvateľov (660 mužov, 703 žien). V poľnohospodárstve pracovalo 555 ľudí, v robotníckych zamestnaniach 58.

1949 – Bobrov mal 1330 obyvateľov. Z roka na rok klesal počet obyvateľov, lebo mladí ľudia opúšťali pôdu a odchádzali pracovať do priemyselných podnikov.

1950 – Bobrov mal 1243 obyvateľov a 273 domov. Na úseku výstavby občania dokončili budovu miestneho národného výboru, garáže pre autobus ČSAD, hasičský sklad a elektrifikáciu.

1952 – v apríli začali stavať most pri družstevnej maštali.

1953 – občania dokončili vodné nádrže. Požiarny zbor mal 2 striekačky, motorovú a ručnú.

1954 – Bobrov mal 1254 obyvateľov.

1960 – Bobrov mal 1345 obyvateľov. V auguste prišla povodeň. Voda odniesla 8 môstikov, zničila cestu k JRD, podmyté brehy Bobrovca sa na niektorých miestach zosunuli. V Bobrove začala výstavba základnej deväťročnej školy a 6-bytovej jednotky pre učiteľov. MNV zriadil materskú školu, lebo matky 110 detí vo veku do 6 rokov boli zamestnané.

1961 – Bobrov mal 256 domov a 1305 obyvateľov. Občania v júni dokončili výstavbu budovy ZDŠ a 1. septembra sa konalo slávnostné otvorenie. Zároveň bola daná do užívania učiteľská 6-bytová jednotka.

1965 – dňa 25. januára bol na štátnej hranici vytvorený snehový pás 10 km široký a občania sa nesmeli v blízkosti hranice pohybovať ani vykonávať žiadne práce. V obci vybudovali márnicu (dom smútku), oplotili cintorín, park, vybudovali cestu k cintorínu, dreváreň pre ZDŠ, opravili cesty Za potokom, na Nižnom konci, budovu MNV a materskej školy. V charakteristike okresu sa Bobrov označoval ako poľnohospodárska obec v podhorskej oblasti.

1968 – Bobrov mal 1350 obyvateľov. Za prácou odchádzalo denne 165 občanov, v Čechách pracovalo 135 občanov. Chodievali domov na víkend alebo jedenkrát mesačne.

1969 – na úseku výstavby sa pokračovalo v prácach na družstevnom dome.

1970 – Bobrov mal 261 domov a 1270 obyvateľov. Občania vybudovali bezprašné cesty a chodníky okolo základnej 9-ročnej školy. Výstavba družstevného domu pokračovala.

1978 – z obce denne odchádzalo 8 autobusových spojov. 25 Bobrovčanov pracovalo v okrese, 50 odchádzalo za prácou na týždňovky a 80 pracovalo na JRD.

1979 – rozhodnutím vlády SSR bol Bobrov zaradený do chráneného prírodného územia Horná Orava. O obci je zaznačené: „Bobrov je pohraničnou obcou s počtom 1268 obyvateľov, z toho 650 mužov, 618 žien, mládeže do 18 rokov 498, dôchodcov 219. Obec má poľnohospodársky charakter. JRD je zamerané na pestovanie zemiakov a chov hovädzieho dobytka. Ekonomické podmienky obyvateľov sú dobré, o čom svedčí 78 vlastníkov motorových vozidiel, 203 majiteľov televíznych prijímačov, 148 majiteľov rozhlasových prijímačov. Prevažná časť občanov dochádza za prácou do ZŤS, Tesly, OFZ, Makyty a pod. Mládež z obce študuje na stredných školách a odborných učilištiach. Každý mladý človek nadobúda vzdelanie, alebo sa učí remeslu, takže nová generácia je plne kvalifikovaná. Takmer 85% obyvateľov obce býva v domoch vybudovaných, resp. zmodernizovaných po oslobodení. Domácnosti sú vybavené najmodernejším zariadením. Kultúra bývania je u značnej časti občanov na patričnej úrovni. No je ešte časť občanov, ktorá nevyužíva okrem kuchyne ostatné miestnosti domu. K problematickým otázkam obce patrí výstavba celoobecného vodovodu, telocvične, detských jaslí, nedostatočné zásobovanie uhlím, plynom, zriadením vývarovne pre dôchodcov, chýba smetisko alebo odvoz smetí z obce. Potok, ktorý preteká cez dedinu, stal sa miestom pre odpadky z domácností. Niektorí občania sypú popol na cesty v zimných mesiacoch alebo ho vyvážajú okolo potoka, ktorý sa vlieva do priehradného jazera. ”

Bobrov sa každoročne hlásil do súťaže o získanie titulu Vzorná pohraničná obec.

1980 – v tomto roku urobili generálnu opravu požiarnej zbrojnice, bývalej budovy MNV, materskej školy I., začala výstavba detských jaslí pre 20 detí, upravili okolie cintorína, kde zregulovali cestný rigol, začala výstavba účelovej budovy TJ a vydláždenie rigolov na miestnej komunikácii k JRD. Na všetkých prácach sa podieľali pracovníci z Drobnej prevádzky MNV v Bobrove. V súťaži o čestný názov Vzorná hraničná obec sa Bobrov umiestnil na 9. mieste.


 

 

Obec

Voľby do Európskeho parlamentu 2024

Voľby do Európskeho parlamentu

Pozemkové úpravy

Pozemkové úpravy

Vývoz odpadu

Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4
5 6
7
8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18
19 20
21
22 23
24 25 26 27 28
29 30

Kultúrne pamiatky v obci

Kultúrna mapa

YouTube

Sledujte nás na YouTubeSledujte nás na YouTube

Natur-pack

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

ESMAO

ESMAO

Portál elektronických služieb

Organizácie a spolky