Hľadanie
Kontaktné informácie
an image
Obecný úrad
Vyšný koniec 173
029 42 Bobrov
Email: obecbobrov@obecbobrov.sk

Telefón: 043 / 552 43 97,98
Fax:        043 / 552 43 99

Elektronické služby

Počasie Bobrov - Svieti.com

Separovaný zber komunálneho odpaduSeparovaný zber komunálneho odpadu
Partneri
Ste tu: Obec Bobrov » História

História obce

Kronika udalostí od počiatku obce do r. 1830

1550 – prvá zmienka o Bobrove sa nachádza na mapke Hornej Oravy, ktorá sa viaže k prieskumu soľných prameňov pod Babou horou kráľovskými komisármi Kwaiserom a Milaverom. Na tejto mapke sa osada uvádza pod názvom Dubrowes. Je situovaná uprostred lesov vedľa potoka tečúceho od Jablonky. Zo susedných obcí sú na mapke uvedené Zubracslausa ( Zubrohlava), Rapcia ( Rabča), Polhora, Osada a oproti, za riečkou Polhoranka, tu označenou ako Rivalus Slanica, obec Slanica. Orava bola v tom čase v rukách Václava Sedlnického, ktorý ju po predchádzajúcich procesoch dostal do užívania od kráľa Ferdinanda.

1556 – Oravu na pokyn kráľa Ferdinanda dostal František Thurzo. Pre Thurzovcov mala Orava veľký význam, pretože ňou viedla cesta, spájajúca ich majetky v Poľsku a na Slovensku. Bola dôležitou dopravnou cestou ich podnikateľských aktivít v hutníctve a obchode.

1564 – v daňových súpisoch sa „Bobrowa” spomína prvýkrát ako novozaložená obec so susednou obcou Wzthie (Ústie). V Bobrove bola jedna zdanená porta (brána, tu sedliacka usadlosť obvykle so 4 sedliackymi domami). Bobrov sa počítal k valaským osadám, založeným na valaskom práve.

1566 – názov obce v tohtoročnom súpise bol „Bobrowa”, mal tri porty, spolu so Slanicou bol osadou, patriacou k Thurzovskému panstvu. Obe osady boli ohodnotené na 2 zlaté dane od porty. Zubrohlava sa v tomto súpise ešte neuvádzala, Rabča sa uvádzala ako novozaložená, ešte nezdanená obec. Ústie malo zdanené 4 porty, Námestovo 5.

1567 – pisár v tomto roku uviedol názov obce ako „Dobrowa” medzi novozaloženými obcami Wazylow, Namestowo, Slanycza, ... . Neboli schopné platiť dane, lebo si svoje domy budovali na opustených miestach uprostred hustých lesov, kde sa nedal použiť pluh, iba motyka.

1574 – v tomto roku sa uvádza medzi ostatnými valaskými osadami patriacimi k panstvu Františka Thurzu spolu s Ústím. Ústie bolo jednou z najstarších valaských osád na hornej Orave, osídlené na sútoku Bielej a Čiernej Oravy.

1598 – tohtoročný daňový súpis už neuvádzal porty, ale počet domov. V Bobrove už bolo okrem šoltýskych 16 sedliackych domov, pozdvihli sa aj susedné obce: Ústie malo 19 domov, Slanica 11, Zubrohlava 5. Bobrov sa takto vyrovnal Námestovu, ktoré malo tiež 16 domov.

1599 – počet usadlíkov v hornooravských obciach začal pomaly klesať. Aj v Bobrove ostal opustený 1 sedliacky dom; zdanených vojenskou daňou ostalo 15; platili 30 zlatých dane.

1607 – mnohé obce boli vypálené. Juraj Thurzo dovolil Tvrdošínu postaviť soľný sklad na úhradu škôd spôsobených vypálením mestečka Bočkajovými hajdúchmi. O Polhore sa uvádzalo, že bola zničená hajdúchmi a Petrom Komorovským. Okolité obce Zubrohlava a Klin sa v nasledujúcom období museli nanovo osídľovať.

1611 – cirkevne patrili prví obyvatelia Bobrova k fare v Trstenej. Táto fara bola spočiatku katolícka. Počas kanonickej vizitácie v roku 1559 patrila trstenská farnosť do ostrihomského arcibiskupstva. Kostol bol zasvätený Panne Márii, farár bol ženatý, obrady konal katolíckym spôsobom. V roku 1611 trstenský kostol prvý raz vizitoval evanjelický vizitátor Eliáš Láni, vtedy sa už Trstená spomínala ako jedna z desiatich evanjelických fár.

1612 – 29. júna, na sviatok Petra a Pavla, nariadil Juraj Thurzo postaviť evanjelický kostol v Námestove a cintorín v Zubrohlave aj pre susedné obce. K námestovskému kostolu pričlenil obce: Vavrečku, Jasenicu, Klin, Slanicu, Bobrov, Zubrohlavu, Rabču a Polhoru. Rabčice a Sihelné boli založené neskôr. Prvým námestovským farárom sa stal Ján Neborový. Súčasťou námestovského kostola bola fara a škola. Všetci farníci boli povinný prispievať na údržbu námestovskej fary, školy a kostola.

1615 – uprostred zubrohlavského cintorína, ktorý podľa úpravy Juraja Thurzu slúžil aj na pochovávanie zomrelých susedných obcí, si Zubrohlavčania začali stavať kostol, ktorý slúžil aj veriacim okolitých obcí.

1616 – po smrti Juraja Thurzu sa oravským zemepánom a županom stal jeho syn Imrich. Na Orave už nebolo ani jedného katolíckeho kňaza.

1618 – v Zubrohlave bol posvätený nový drevený kostolík, ktorý pre časté povodne slúžil aj veriacim okolitých obcí. Námestovský evanjelický farár tu slúžil sv. omšu každú štvrtú nedeľu.

1645 – napriek tuhej reformácii vznikla prvá katolícka fara na Orave. Založil ju Ján Sczechowicz z poľského Ratulova v Čimhovej, jedinej osade, nepatriacej Thurzovcom, ale Plathyovcom z Veľkej Paludze.

1646 – do námestovskej fary prišiel nový evanjelický farár Štefan Boczko. Pôsobil tu až do Pikovho povstania.

1647 – prvý drevený evanjelický kostolík v Zubrohlave nepostačil pre všetkých veriacich okolitých obcí. V Zubrohlave preto postavili nový drevený kostolík, ktorý v októbri vysvätil evanjelický superintendent Joachim Kalinka.

1648 – oravskí katolíci podali žalobu na bratislavskom sneme. Sťažovali sa na úradníkov Oravského panstva, ktorí trestali katolíkov za to, že sa odvážili prijať katolíckeho kňaza. Na Oravu prišla komisia vykonať kanonickú vizitáciu.

1650 – o následníctvo po zomrelom bývalom správcovi Oravy viedli spory. Terajší správca Štefan Thököly zaručil oravským katolíkom slobodné vyznávanie viery, ale všetko ostalo len na papieri.

1654 – cisár Ferdinand III. vydal novú listinu, ktorou určil miesta na postavenie katolíckych kostolov vo Veličnej, Tvrdošíne, Rabčiciach a Veselom, pretože po predchádzajúcich sľuboch sa v prospech katolíkov na Orave nič neudialo.

1656 – na Orave bola založená nová katolícka fara v Rabčiciach. Založil ju Albert Borovič pre všetkých katolíkov hornej Oravy. Pri dokončovaní ohrady okolo kostola ho napadol so svojimi druhmi Matej Klinovský, ktorý ho takmer zabil.

1659 – veriaci evanjelici si podľa predchádzajúcich údajov povinnosti voči svojim farárom plnili len z donútenia. Matej Klinovský. potomok šoltýskej rodiny z Klina, so svojimi spoločníkmi svojrázne dozeral na plnenie povinností voči farárovi. Tých, ktorí si povinnosti neplnili, alebo sa opovážili nejako podporiť vznikajúce katolícke kostoly, dal dovliecť v reťaziach do väzenia na Oravskom hrade. Dary darované katolíckym kostolom zhabal. Znemožňoval veriacim inklinujúcim ku katolicizmu, vykonávanie náboženských obradov. Výčiny Mateja Klinovského dosiahli vrchol napadnutím Boroviča v Rabčiciach a oravskí katolíci sa sťažovali až na Najvyšší súd.

1672 – z fár vyhnali evanjelických kazateľov a nahradili ich katolíckymi. Znovu povstala protestantská šľachta. Do Námestova prišiel Gašpar Pika, ktorý tu organizoval povstanie spolu so synmi evanjelického farára Bocku. 20. októbra sa bez boja zmocnili Oravského hradu.

1678 – všeobecná nespokojnosť s tvrdým vojenským režimom vyústila do nového povstania. Na jeho čelo sa postavil Imrich Thököly (syn Štefana Thökölyho), ktorý v rok u1670 ušiel z Oravského hradu pred cisárskymi žoldniermi. V polovici októbra prišiel na Oravu, obsadil Oravský hrad a postupne celé Slovensko. Cisársky vojaci sa po dobytí hradu stiahli na hornú Oravu, ale po odchode Thökolyho hrad dobyli späť. Po Orave sa potulovali ozbrojené skupiny povstalcov, ktorých nazývali kurucmi a cisárskych vojsk, nazývaných labancami. Obe skupiny vyžadovali od obyvateľstva porcie a ožobračovali ho. Obyvatelia oravských obcí sa pred príchodom vojsk vartovali a skrývali sa pred nimi v horách. Žili v nepredstaviteľnej biede.

1680 – 1682 – vojská sa na Orave striedali. V roku 1682 je doklad o prítomnosti tak kurucov, ako labancov.

1683 – v námestovskej fare bol od začiatku roka evanjelický kňaz. Katolícky sa musel ukrývať v horách a v domoch katolíkov.

1684 – cisárske vojská znovu obsadili Oravu, do kostolov sa vrátili katolícki kňazi.

1687 – na hornej Orave nastal hlad. Ľudia chodili po žobraní, jedli machy, z kôry stromov mleli múku, z ktorej piekli chlieb.

1705 – po porade v Sečanoch bol zubrohlavský a lokčanský kostol pridelený evanjelikom. Rabčický a námestovský kostol ostal katolícky. Kostol v Zubrohlave slúžil v nasledujúcich 4 rokoch všetkým evanjelikom okolitých obcí, katolíci mohli chodiť do Rabčíc alebo do Námestova.

1715 – na Oravu prišiel belehradský biskup Lukáš Natali. Birmoval, posväcoval zvony a kostoly. Na birmovku mu nosili aj maličké deti v perinkách a katolícki veriaci sa mu veľmi tešili, lebo obyvateľstvo viac ako 100 rokov nevidelo katolíckeho biskupa.

1716 – nasledujúce roky sa označujú ako „zamrznuté.” Najmä rok 1716 bol pre obyvateľstvo veľmi krutý. Po dlhotrvajúcej zime prišla neskorá mokrá jar, studené leto a skorá zima. Ľudia lopatami odhadzovali sneh, aby spod neho zobrali aspoň časť úrody. Obyvateľstvo sa znovu dostalo do strašnej biedy a začalo hromadne opúšťať svoje domovy. Utekalo na dolné zeme, kde sa usadzovali v krajoch, oslobodených spod tureckej nadvlády.

1720 – mnohí novoprisťahovaní obyvatelia v drsných podmienkach nevydržali a hneď opustili svoje nové domovy. Biedne pomery hornooravských obcí sú všeobecne známe: vo väčšine obcí zhrabovali zostatky obilnín ako seno, slamu rezali na kúsky, ktoré mleli na múku. V mnohých domoch ležali bezvládni ľudia zmorení hladom a deti sa živili, tak že na poliach zbierali zeliny a trávu.

1725 – v celej stolici bola veľká povodeň, za ňou sa rozšíril mor.

1745 – Bobrovčania si začali stavať kostol.

1753 – stavba kostola, zatiaľ bez veže, bola ukončená. Vápno na kostol dodávali Zuberčania, kde sa uvádzalo, že „pre potrebu bobrovského kostola, ktorý sa má stavať, bolo v tomto roku predané vápno z jednej pece za 100 florénov.”

1763 – Bobrovčania sa uchádzali o zriadenie fary. O tú sa však snažili aj Zubrohlavčania, ktorí si v roku 1761 postavili nový, tiež murovaný kostol. Medzi oboma obcami nastal spor o farnosť. V žiadosti, ktorú Bobrovčanom zostavil Michal Lokčanský, uvádzali, že kupci, ktorí pred nedeľou nocovali v Podvlku a v nedeľu ráno sa vracali domov, ak nechceli ostať na omši v Podvkli, prišli by práve na omšu do Bobrova. Do Námestova by mali ešte dve míle a kostoly v Oravke, Lipnici a v Zubrohlave boli bokom. Zubrohlavčania prostredníctvom svojho miestneho notára Mateja Majku namietali, že fara sa nezriaďuje pre kupcov, ale pre farníkov, ktorí „doma zostávajú.” A keby sa zriaďovala aj pre kupcov, tak cez Zubrohlavu si zvykli chodiť na Oravu Poliaci a Slezania. Poukazovali na to, že si postavili kostol, proti ktorému je bobrovský „len kaplnkou.”

1770 – v januári bola zriadená farnosť v Zubrohlave. Od Námestova boli oddelené obce Zubrohlava a Bobrov, ktoré vytvorili novú farnosť, kde matkou bola Zubrohlava a Bobrov sa stal filiálkou. Zubrohlavčanom nepochybne dopomohol k farnosti vtedajší biskup nitrianskeho biskupstva Ján Gustíny Zubrohlavský, rodák zo Zubrohlavy po tom, čo obe podpísali spoločnú deklaráciu o vytvorení novej farnosti. Napriek tomu, že Bobrovčania deklaráciu podpísali, hneď od začiatku robili novému zubrohlavskému farárovi Andrejovi Čiernikovi ťažkosti. Podporovaní námestovským farárom Kronerom, odmietli farárovi spoločnej farnosti platiť povinné poplatky a dávať naturálie. Prefekt Imrich Turčány ich už pri inštalácii prvého zubrohlavského farára napomínal, aby svojmu farárovi vzdávali povinnú úctu, inak sa nevyhnú väzeniu a peňažným trestom. Napomínal ich aby nešírili v susedných obciach nenávisť voči zubrohlavskému farárovi. Zároveň mali tiež prispievať na údržbu zubrohlavského kostola, školy a fary. Bobrovčania odmietli. V Zubrohlave fary ešte nebolo. Nový farár bol rodák zo Zubrohlavy, fara bola umiestnená vo vojenskom dome, ktorý bol v tom čase na spadnutie.

1771 – v tomto roku bola zvýšená úmrtnosť. Za prvé 3 mesiace tohto roku zomrelo v Bobrove 37 ľudí, viac ako inokedy za celý rok. V obciach severnej Oravy bol mor.

1772 – 19. marca podpísali Bobrovčania zmluvu o prispievaní na výdavky zubrohlavskej farnosti. Bobrovské deti začali chodiť do zubrohlavskej školy, zriadenej spolu s farou. Vieme, že zubrohlavská škola bola na dobrej úrovni a najmä po školských reformách Márie Terézie v roku 1777 dobre pripravovala deti pre život. V obci bola tiviálna škola, deti sa v nej učili 3 predmety: čítať, písať a počítať. Okrem slovenčiny sa učili aj po maďarsky, latinsky a nemecky. Škola bola farská učilo sa aj náboženstvo, v stredu a v sobotu aritmetika. Do zriadenia školy v Zubrohlave deti navštevovali farské školy v Trstenej.

1777 – Bobrovčania uvádzali, že obchodujú s plátnom na dolných zemiach a takto sa živia. Aj v tomto roku umieralo veľa ľudí. Len v apríli zomrelo 16 osôb, v máji 9, za celý rok zomrelo takmer 50 ľudí, z toho najviac detí.

1778 – o škole sa uvádza, že v Zubrohlave pri kostole je škola, kde rechtor vyučuje chlapcov po slovensky a latinsky, Učil čítať, písať, počítať, náboženstvo, modliť sa a spievať náboženské piesne. Nezanedbával ani bobrovských chlapcov. V tomto roku bola podobná kanonická vizitácia zubrohlavskej farnosti a jej filiálky Bobrova. V Zubrohlave ešte stále nebolo fary, farár stále býval v starom vojenskom dome. Farníci, ako boli zvyknutí predtým ani teraz farárovi neprispievali. Kostoly boli slabo opatrené, zubrohlavský ešte nemal chórus, ani kanceľ, bobrovský bol bez veže, pre zlé základy bol puknutý a potreboval opravu.

1779 – Zubrohlavčania sa rozhodli postaviť faru, žiadali preto uhorskú komoru o finančnú podporu, dostali 200 zlatých. K výstavbe fary prispeli aj Bobrovčania.

1780 – po desiatich rokoch pôsobenia v novej farnosti nečakane zomrel prvý zubrohlavský kňaz, tamojší rodák Ondrej Černik. Na jeho miesto prišiel Ján Nepomucký Kubáň, rodák z Tvrdošína, ktorý tu pobudol len tri mesiace a potom prišiel Štefan Šváby, vyštudovaný v Trnave. Tu prišiel ako ctihodný, starobou a vysokým vekom zoslabnutý starec.

1783 – v tomto roku sa v zubrohlavskej „Historii Domus” (farskej kronike) spomínali poprvýkrát zemiaky. Zatiaľ sa pestovali len ako zelenina vo farskej záhrade. Novým kňazom spoločnej farnosti sa stal Michal Bernolák, ktorý tu vytrval až do roku 1791.

1787 – Bobrovčania sa neprestali usilovať o samostatnú farnosť. Rozhodnutím Jozefa II. nakoniec vznikla tzv. jozefínska fara. Napriek tomu, že Bobrov už mal vlastnú farnosť, vrchnosť nútila Bobrovčanov prispievať na zubrohlavský kostol, faru a školu. Bobrovčania odmietli a viedli preto neustále spory so zubrohlavskými farármi.

1788 – Bobrovčania sa už dvadsať rokov uchádzali o farnosť. Keď nakoniec dostali farára, nemali ho kde ubytovať a musel bývať v školskej komôrke. Lipnický farár Ján Kubáň na jeho pohrebe o 10 rokov vyčítal jeho farníkom, že sa nemal kde ubytovať, nemal si kde pripraviť pokrm, zložiť svoje veci. Vyčítal im, že keby do Bobrova prišiel akýkodľvek hajdúch či vojak, oficier, hneď by mu prichystali súce ubytovanie. Vyčítal im aj iné veci. Farár bol ubytovaný v školskej komore, kde postupne tratil svoje zdravie. Ak chcel, aby farníci opravili múry, nazývali ho tyranom. Aj podľa vyjadrenia biskupa v celom  biskupstve nebolo otupnejšej fary ako v Bobrove. Bobrovčania sa pritom na neho často sťažovali u cirkevnej i svetskej vrchnosti.

1795 – vydržiavanie bobrovského farára stále nebolo doriešené. Aj v tomto roku upozorňoval prefekt Oravského zámku Ambrózy Bobrovčanov, že síce majú už svoju farnosť, avšak dôchodky patriace k matke t. j. k materskej farnosti zubrohlavskej prislúchajúce, musia odovzdávať tak, akoby žiadnej fary nemali.

1797 – 28. decembra zomrel prvý bobrovský farár Andrej Černota.

1798 – za farára tu prišiel Anton Tobiáš Nedeczey, literárne činný kňaz. Pôsobil tu do svojej smrti 9. mája 1806.

1817 – za farára sem prišiel Jozef Slamkay, ktorý sa výraznejšie zapísal do dejín obce. Pôsobil tu do roku 1845, zomrel v Jablonke.

1819 – 30. marca bola na generálnej kongregácií v Dolnom Kubíne zverejnená listina Františka I. o povýšení Bobrova na mestečko. Listinu vydal Matej Stankovič, správca registratúry kráľovského archívu.

1820 – 14. júla bola kanonická vizitácia farnosti, ktorú vykonal Ladislav Pyrker. Cintorín bol oplotený murovaným plotom so strieškou pokrytou šindľom. Neboli na ňom vybudované žiadne krypty. Farárom bol Jozef Szlamkay, 31 ročný absolvent teológie. Humanitné štúdia absolvoval vo Vacii, filozofiu a teológiu v Trnave. Hovoril nemecky, maďarsky a slovensky. Nemal kaplána. V obci neboli uzatvárané zmiešané manželstvá (s rozdielnym vierovyznaním). Fara bola postavená  pevného materiálu (z kameňa) v roku 1795. Boli v nej tri izby, jedna spoločenská, kuchyňa a komora. Rechtorom bol Ján Paczák, 36-ročný, bol zároveň zvonárom a učiteľom. Okrem čítania, písania a počítania vyučoval aritmetiku a náboženstvo. Príjmy mal zo zvonenia, učenia, spievania pri pohreboch a v kostole, privyrábal si aj ako pisár. Kostolníkom bol Matej Maloštík, 58-ročný, kurátorom kostola Andrej Kompaník, 37, ročný. Žilo tu 1466 obyvateľov, z nich 6 nekatolíkov, 50 Židov.

1821 – V tomto roku zhorela stará drevená škola.

1823 – v tomto roku bola postavená nová murovaná škola. Boli v nej 2 miestnosti pre rechtora, 1 pre školu a 1 pre učiteľa.

1827 – richtár obce spolu s úradom sa starali o siroty. Richtárom bol Jozef Odrobiniak. notárom Štefan Prozbík.

1828 – mestečko sa rozrastalo a v roku 1828 tu bolo 181 domov a 1571 obyvateľov.

Kronika udalostí v rokoch 1830 – 1899

1831 – na Orave zúril mor. V Bobrove prepukol v auguste a trval do konca októbra. ochorelo 700 ľudí, z nich 107 zomrelo.

1833 – významná plátennícka rodina Kompanikovcov dala postaviť kaplnku sv. Hrobu pri kostole sv. Jakuba. Kompanikovci pochádzali z Ústia a priženili sa do šoltýskej rodiny Bobrovských.

1845 – v rokoch 1817 – 1845 pôsobil v Bobrove ako farár Jozef Slamkay. Narodil sa v roku 1791, vysvätený bol v roku 1813. V roku 1845 odišiel za farára do Jablonky, kde pôsobil do svojej smrti. Mestský úrad podal žiadosť na župný úrad o povolenie zriadiť v Bobrove školu vyššieho stupňa so zameraním na kupectvo. Povolenie nedostali. Obchodná akadémia bola zriadená v roku 1888 v Dolnom Kubíne.

1846 – z Rabčíc prišiel do Bobrova za farára Anton Kubančík, narodený v roku 1783 v Rabči. Vysvätený bol v roku 1808 a pôsobil aj ako prísediaci súdnych stolíc Oravy a Liptova.

1854 – v rokoch 1854 – 1866 pôsobil v Bobrove Kňaz Jozef Hovanec. V niektorých archívnych dokumentoch, najmä na pôžičkách (obligáciách) Bobrovčanov, sa uvádza aj ako Chovanec. Pôsobil tu do svojej smrti.

1866 – po smrti Jozefa Chovanca krátku dobu pôsobil v Bobrove ako kňaz Ján Petruška. Vo februári 1866 odišiel do Lipnice a do Bobrova prišiel Pavol Starinský, rodák z Kysuckého Nového Mesta.

1871 – mestečko Bobrov sa stalo sídlom obvodného notárskeho úradu, do ktorého patrili obce Slanica, Klin a Zubrohlava. Prvým obvodným notárom v ňom bol Štefan Tomaštík.

1879 – v tomto roku si dalo mestečko Bobrov vyhotoviť nové pečatidlo. V znaku bola postava sv. Jakuba a po obvode kruhopis „Arvamegye Bobró M. Város Pecsétje 1879” (Or. župa Bobrov mestská pečať 1879).

1880 – Bobrov mal 1482 obyvateľov a 241 domov.

1890 – Bobrov mal 266 domov a 1512 obyvateľov. Podnikateľ Móric Morgenbesser otvoril v mestečku obchod s miešaným tovarom.

1898 – mestská rada dala zhotoviť školské lavice stolárskym majstrom Jozefovi Jandekovi a Vilhelmovi Malabovskému. Na námestí boli zrenovované sochy svätého Floriána, Jána Nepomuckého a Panny Márie.

1899 – zbárali starý mestský dom. Materiál naň zakúpil obchodník Móric Morgenbesser. V mestečku gazdovia chovali 135 koní. Využívali ich hlavne na obchod s plátnom a na furmančenie.

Bobrov v 20. storočí

1900 – Bobrov mal 290 domov a 1611 obyvateľov.

1901 – od júla 1901 do októbra pôsobil ako kňaz v Bobrove Ambróz Kapitáň, rodák z Veľkého Bobrovca. Potom odišiel do Kubách. Na faru do Bobrova prišiel Jozef Donay, narodený v roku 1857 v Topoľčanoch a vysvätený dňa 24. júna roku v 1881.

1904 – v Bobrove otvoril obchod s miešaným tovarom Eduard Unger. Bobrovskí gruntomajitelia predali drevo zo 6 k. j. lesa a časť zisku použili na rozšírenie cintorína. Pozemok predali občania Mária a Ján Grotovskí a Johana Szologonová. V tomto roku občania opravili faru a na cintorín umiestnili 3 svietidlá.

1905 – Bobrov sa stal sídlom volebného okresu hornej Oravy pre voľby do uhorského snemu, v ktorých bol zvolený Ferko Skyčák.

1910 – Bobrov mal 327 domov a 1293 obyvateľov. V rokoch 1890 – 1925 sústavne klesal počet obyvateľov v Bobrove vplyvom vysťahovalectva.

1912 – v Bobrove otvoril hostinec Anton Odrobiňák.

1912 – Bobrovčania postavili nový obecný bitúnok.

1914 – v Bobrove otvoril obchod so zmiešaným tovarom Anton Petrulák.

1916 – po smrti duchovného Jozefa Donaya krátku dobu pôsobil ako kňaz v Bobrove Jozef Joštiak, potom odišiel do Smižian za kaplána a na jeho miesto nastúpil od júla 1916 Jozef Oravec. V Bobrove pôsobil do novembra 1917.

1917 – od novembra 1917 do 12. decembra 1918 pôsobil ako kňaz v Bobrove Valentín Vilkovský, rodák z Baldovie. Po vysviacke dňa 7. marca 1916 kaplánoval v Lokci, Zubrohlave a Bobrove. Z Bobrova odišiel za kaplána do Hruštína.

1919 – Ondrej Grígeľ, Ondrej Šimalčík, Št. Jendrušák začali obchodovať s plátnom.

1921 – Bobrov mal 298 domov a 1120 obyvateľov, z toho 17 židovskej národnosti a 12 cudzozemcov.

1922 – Matej Glomba otvoril hostinec. Obecný úrad evidoval 97 vozov v Bobrove, slúžili na plátennícky obchod, furmančenie a v poľnohospodárstve. Dňa 27. júna navštívil Bobrov Msgr. Andrej Hlinka pri príležitosti vysvätenia prvého práporu Katolíckej jednoty na Slovensku. Dňa 25. júna sa konala birmovka. Na privítanie spišského biskupa Jána Vojtašáka postavili v Bobrove štyri brány.

1923 – Bobrov mal 1112 obyvateľov. V obecných voľbách dňa 14. novembra 1923 bol zvolený za starostu Matej Buc, za zástupcu Jozef Šulek.

1924 – v celom Námestovskom okrese bola katastrofálna neúroda. Obecný úrad vyhotovil súpis „núdzu trpiacich” rodín, ktoré dostávali štátnu podporu. V Bobrove ich bolo 15 (49 ľudí). Štvorčlenná rodina mala nárok na 1 mericu (62 litrov) múky. Okrem múky rodiny dostali fazuľu, slaninu, ryžu a kukuricu.

1925 – dňa 2. mája 1925 bola v Bobrove založená obecná knižnica.

1926 – Trhové centrá v Námestovskom okrese boli v Bobrove, Lokci, Námestove, Zákamennom a Veselom. V Bobrove bol najvýznamnejší trh odpustový na Jakuba, v Lokci sa konalo 7 výročných trhov: pred Menom Ježiš, po smrtnej nedeli, Trojičný, pred Jakubom, pred Michalom, po Všechsvätých a pred Ondrejom. V Námestove 4 výročné trhy sa nazývali podľa termínov konania Ostatkový, Na zelený štvrtok, Šimono-judský, na Tomáša, v Zákamennom bolo 9 trhov. Nazývali sa: Hromničný, Pôstny, Vojtešský, Nanebovzatie. P. Márie, Krížový, Michalský, Predhodný a vo Veselom ich bolo 7 – po Troch kráľoch, po sv. Martinovi, Trojičný, Jakubský, Michalský, Martinský a Adventský.

1927 – Bobrov mal 1091 obyvateľov. Poľnohospodárstvom, ako jediný zdrojom obživy, sa zaoberalo 204 roľníkov, 41 živnostníkov bolo takých, ktorí sa zaoberali aj poľnohospodárstvom a 8 bolo robotníkov bez vlastníctva poľa.

1928 – v obci bolo 531 budov aj so stodolami. Justína Matejová otvorila obchod s krátkym a pleteným tovarom. Kameňolom v lokalite Zarubova Čerchla slúžil na dodávku materiálu na cesty. Dňa 3. decembra zvolili za starostu Antona Petruláka.

1929 – dňa 21. marca založili dobročinný spolok Karitu (Charitu) Vladimír Poláčik, Irena Vloššáková a Ján Barnáš. Predsedníčkou Charity bola I. Vloššáková, tajomníkom učiteľ Štefan Hudač a pokladníkom Anton Petrulák. Dobročinný spolok mal 27 členov. V tomto roku bola krutá zima. V januári klesli teploty na -20ºC a vo februári na -40ºC až -45ºC. Deti nechodili do školy a ľudia do kostola. Prvý sneh napadol 15. novembra.

1930 – Bobrov mal 291 domov a 1281 obyvateľov.

1931 – veľká hospodárska kríza postihla aj Bobrov.

1933 – hospodárska kríza pretrvávala. Do štátnej stravovacej akcie bolo zaradených 38 chudobných rodín (67 ľudí). Dostávali múku, masť fazuľu, bryndzu. Koncom zimy 1933/1934 stúpol počet odkázaných chudobných rodín na 88 (313 ľudí). Dňa 23. augusta slávil svoju prvú omšu v Bobrove kňaz František Kurtulík, rodák z Bobrova.

1934 – v poľnohospodárstve sa zapísal ako veľmi neúrodný rok. Na jar a v lete bolo sucho, 16. – 30. mája trvali tuhé mrazy, pršať začalo 8. júla a vytrvalý dážď neprestal 3 týždne. Od 20. 08. do 15. 09. opäť nasledovali silné dažde. Pôda bola natoľko rozmoknutá, že 10. 09. sa zrútil most pri bitúnku práve vtedy, keď po ňom prechádzal dobytok. Cesty boli podmyté, štrk odplavený, kolesá pod ťažkým nákladom sa zabárali do blata. Obyvateľov pribudlo v Námestovskom okrese, ale lekári boli len traja: MUDr. Alžbeta Konfalviová-Rybošová pre rabčiansky obvod, do ktorého patril Bobrov, MUDr. Aladár Weisz a MUDr. Móric Friedmann. Najbližšia lekáreň Arpáda Murína bola v Námestove a volala sa U čierneho orla. V okrese pôsobilo 24 pôrodných asistentiek. Vodovod nemala ani jedná obec. Židovská cirkev v Námestove vybudovala očistné vaňové kúpele pre verejnosť.

1935 – dňa 14. augusta sa obcou prehnala živelná pohroma v podobe ľadovca. Poškodil úrodu jačmeňa a ovsa na 80 % a úrodu zemiakov a kapusty na 35  %.

1936 – do štátnej stravovacej akcie bolo zaradených 73 chudobných rodín v Bobrove. Najhoršie boli mesiace od januára do mája. Rodiny dostávali poukážky s hodnotou 20 korún, ktoré v obchodoch vymieňali za tovar. Nazývali ich žobračenky.

1937 – do Bobrova bola zavedená pravidelná autobusová doprava na úseku Námestovo – Bobrov – Or. Polhora. Prevádzkovateľom prepravy bol Ján Krcho.

1939 – na roboty do Nemecka odišlo 132 mladých ľudí. Z toho počtu 92 pracovalo v bani, 18 v poľnohospodárstve a 22 ako robotníci. Dňa 22 mája bola prietrž mračien. Pred obedom začalo liať a padal kamenec veľký ako vajce. Poľnosti zničil miestami na 50 %, podmyl mosty a ploty. Zemedělská rada poskytla občanom podporu. Dňa 23. 05. sa obcou prehnal ľadovec.

1940 – Bobrov mal 287 domov a 1309 obyvateľov. Na roboty do Nemecka odišlo 75 mladých ľudí.

1942 – židovských občanov v Bobrove postihol krutý osud, odsunuli ich do koncentračného tábora. V tomto roku obecný úrad rozhodol obec elektrifikovať, preto vybavoval pôžičku.

1943 – od roku 1942 sa starosta nazýval vládny komisár a bol menovaný. V roku 1943 bol vládnym komisárom v Bobrove Jozef Jagelčák. V rokoch 1943 – 1944 Bobrovčania pomáhali utečencom z koncentračných táborov, ktoré fašistické Nemecko zriadilo na území susedného okupovaného Poľska. Jednalo sa o utečencov, ktorí prechádzali pohraničím a snažili sa dostať na východ.

1947 – Bobrovčania nemali núdzu o pracovné príležitosti. Našli ich na stavbe Oravskej priehrady, pri preložke štátnej cesty z Námestova a v zubrohlavskej tehelni, kde sa denne vyrábalo 10 – 15 tisíc tehiel. Neobyčajná suchota v tomto roku postihla úrodu, napriek tomu roľníci odovzdali na verejné zásobovanie 55 q obilia a 23 q zemiakov. Zima bola neobvykle mrazivá. V tomto roku vlastnilo vodičský preukaz 9 osôb: Karol Grobarčík, Ján Gebura, Tomáš Pšenák, Jozef Rariga, Roman Grígeľ, Štefan Hanáčik, Jozef Kubala a Juraj Kandalec.

1948 – Bobrov mal 1363 obyvateľov (660 mužov, 703 žien). V poľnohospodárstve pracovalo 555 ľudí, v robotníckych zamestnaniach 58.

1949 – Bobrov mal 1330 obyvateľov. Z roka na rok klesal počet obyvateľov, lebo mladí ľudia opúšťali pôdu a odchádzali pracovať do priemyselných podnikov.

1950 – Bobrov mal 1243 obyvateľov a 273 domov. Na úseku výstavby občania dokončili budovu miestneho národného výboru, garáže pre autobus ČSAD, hasičský sklad a elektrifikáciu.

1952 – v apríli začali stavať most pri družstevnej maštali.

1953 – občania dokončili vodné nádrže. Požiarny zbor mal 2 striekačky, motorovú a ručnú.

1954 – Bobrov mal 1254 obyvateľov.

1960 – Bobrov mal 1345 obyvateľov. V auguste prišla povodeň. Voda odniesla 8 môstikov, zničila cestu k JRD, podmyté brehy Bobrovca sa na niektorých miestach zosunuli. V Bobrove začala výstavba základnej deväťročnej školy a 6-bytovej jednotky pre učiteľov. MNV zriadil materskú školu, lebo matky 110 detí vo veku do 6 rokov boli zamestnané.

1961 – Bobrov mal 256 domov a 1305 obyvateľov. Občania v júni dokončili výstavbu budovy ZDŠ a 1. septembra sa konalo slávnostné otvorenie. Zároveň bola daná do užívania učiteľská 6-bytová jednotka.

1965 – dňa 25. januára bol na štátnej hranici vytvorený snehový pás 10 km široký a občania sa nesmeli v blízkosti hranice pohybovať ani vykonávať žiadne práce. V obci vybudovali márnicu (dom smútku), oplotili cintorín, park, vybudovali cestu k cintorínu, dreváreň pre ZDŠ, opravili cesty Za potokom, na Nižnom konci, budovu MNV a materskej školy. V charakteristike okresu sa Bobrov označoval ako poľnohospodárska obec v podhorskej oblasti.

1968 – Bobrov mal 1350 obyvateľov. Za prácou odchádzalo denne 165 občanov, v Čechách pracovalo 135 občanov. Chodievali domov na víkend alebo jedenkrát mesačne.

1969 – na úseku výstavby sa pokračovalo v prácach na družstevnom dome.

1970 – Bobrov mal 261 domov a 1270 obyvateľov. Občania vybudovali bezprašné cesty a chodníky okolo základnej 9-ročnej školy. Výstavba družstevného domu pokračovala.

1978 – z obce denne odchádzalo 8 autobusových spojov. 25 Bobrovčanov pracovalo v okrese, 50 odchádzalo za prácou na týždňovky a 80 pracovalo na JRD.

1979 – rozhodnutím vlády SSR bol Bobrov zaradený do chráneného prírodného územia Horná Orava. O obci je zaznačené: „Bobrov je pohraničnou obcou s počtom 1268 obyvateľov, z toho 650 mužov, 618 žien, mládeže do 18 rokov 498, dôchodcov 219. Obec má poľnohospodársky charakter. JRD je zamerané na pestovanie zemiakov a chov hovädzieho dobytka. Ekonomické podmienky obyvateľov sú dobré, o čom svedčí 78 vlastníkov motorových vozidiel, 203 majiteľov televíznych prijímačov, 148 majiteľov rozhlasových prijímačov. Prevažná časť občanov dochádza za prácou do ZŤS, Tesly, OFZ, Makyty a pod. Mládež z obce študuje na stredných školách a odborných učilištiach. Každý mladý človek nadobúda vzdelanie, alebo sa učí remeslu, takže nová generácia je plne kvalifikovaná. Takmer 85% obyvateľov obce býva v domoch vybudovaných, resp. zmodernizovaných po oslobodení. Domácnosti sú vybavené najmodernejším zariadením. Kultúra bývania je u značnej časti občanov na patričnej úrovni. No je ešte časť občanov, ktorá nevyužíva okrem kuchyne ostatné miestnosti domu. K problematickým otázkam obce patrí výstavba celoobecného vodovodu, telocvične, detských jaslí, nedostatočné zásobovanie uhlím, plynom, zriadením vývarovne pre dôchodcov, chýba smetisko alebo odvoz smetí z obce. Potok, ktorý preteká cez dedinu, stal sa miestom pre odpadky z domácností. Niektorí občania sypú popol na cesty v zimných mesiacoch alebo ho vyvážajú okolo potoka, ktorý sa vlieva do priehradného jazera. ”

Bobrov sa každoročne hlásil do súťaže o získanie titulu Vzorná pohraničná obec.

1980 – v tomto roku urobili generálnu opravu požiarnej zbrojnice, bývalej budovy MNV, materskej školy I., začala výstavba detských jaslí pre 20 detí, upravili okolie cintorína, kde zregulovali cestný rigol, začala výstavba účelovej budovy TJ a vydláždenie rigolov na miestnej komunikácii k JRD. Na všetkých prácach sa podieľali pracovníci z Drobnej prevádzky MNV v Bobrove. V súťaži o čestný názov Vzorná hraničná obec sa Bobrov umiestnil na 9. mieste.